Jedného krásneho dňa sa zem zachvela a z hlbín mora vypudila lávu, ktorá sa na malom kúsku zeme poriadne vybláznila. Vytvorila rozoklané údolia, prudké zrázy, vysoké vrchy. Roviny neboli v pláne. Najplacatejšia rovina tu má rozmer 822 m2. O čo však ubrala krajine na plochosti, o to viac pridala na kráse a rozmanitosti.
A ako som sa sem dostala? Za všetko, alebo aspoň niečo môže roľa vo Vrbovom, cisár František Jozef Habsburský, neminutá dovolenka a kvalitné červené víno. To všetko má určitú spojitosť s ostrovom večnej jari, portugalskou Madeirou.
Spoznávanie ostrovov neobišlo ani tento klenot Atlantiku, ktorý ako sa vysoko čnie k nebu, tak prudko klesá do mora. Až sa mi dnes roztriasla sánka a to nielen chladným vetrom, keď som sa na kolísavej bárke dozvedela, že podo mnou je hĺbka mora takmer 2 km. A naokolo delfíny a veľryby, ktoré patria k miestnym turistickým atrakciám. Madeira na turizme dosť fičí. Ja som si ju predstavovala ako zaostalejšiu chudinku v tieni neďalekých Kanárskych ostrovov a ona je zatiaľ konkurencieschopná, anglicky hovoriaca, priateľsky naladená a Spar-mi preplnená sebavedomá mladá krajina, ktorá premieňa svoje „nadelené nevýhody“ na atrakcie.
Ako inak sa dá nazvať vybudované kúpalisko v meste Porto Moníz, vsunuté do Atlantiku, ktoré nepriazeň vlnobitého pobrežia využíva na prírodnú sprchu? Alebo podnikavosť obyvateľov Madeiry, ktorí premenili inak ťažko prístupné miesta najväčšieho mesta Funchal na prekrásnu panorámu viditeľnú z pohodlného pohľadu z lanovky premávajúcej ponad celé mesto.
K zviditeľneniu ostrova v neposlednom rade prispel aj muž v oranžových kopačkách, uhladený elegán, ktorý okrem toho že aktuálne kope za Biely balet, neustále dohliada na promenádu prístavného mesta. Zatiaľ len v podobe kovovej sochy, časom aj z apartmánu vlastného hotelového komplexu, lebo aj Christiano Ronaldo raz zavesí zlaté kopačky na zliatinový klinec.
Madeira patrí k Portugalsku. Keď sa k nej na začiatku 15-ho storočia moreplavci priplavili, asi im veľmi do spevu nebolo, lebo mestá na nej, ktoré ako prvé zočili, majú prapodivné názvy – Komora morských vlkov (Cámara dos Lobos), Divoká rieka (Ribeira Brava)… Keď sa ranné hmly zdvihli, vystrašené oči moreplavcov nevideli už len divokú rozoklanosť skalísk, ich srdcia zjemneli a ďalšie časti ostrova im už pripomenuli Fenikel (Funchal), Morskú záhradu (Jardím do Mar)…
Ako keby predvídali, čo bude jedným z najväčších artiklov ostrovanov. Kvety. Kvetov a záhrad je tu na mraky. Teda niekedy až v mrakoch, lebo kým sa dostanete do preslávenej botanickej záhrady Funchalu, prekonáte 500 výškových metrov. No nechoďte sa poprechádzať do mesta. Ja jediná som do nej prišla peši, lebo som si túto vychádzku spríjemnila baptistickými Bohoslužbami. Ostatní sa na vtipe „Kto prišiel dnes peši?“ dobre zabavili, ja som sa nepriznala. A keďže som si na mape vyrátala, že z miesta počinu je to vzdialenostne len 700 metrov do botanickej záhrady, tak som tam po 90 minútach a vyšľapaní ako na hrebeň Malých Karpát po 3 km upachtená slávnostne docupitala. Nikoho (pešieho) som po ceste nestretla.
Madeira je vďaka celoročnej 18 – 28 stupňovej klíme ideálnym miestom pre pestovanie exotických kvetov, viníc, banánovníkov… Posledné menované by iné pomery nezniesli, nakoľko pod spodnou hranicou štrajkujú, nad hornou sa až príliš potia. Zaujímavé je aj ich pestovanie. Zrezávaj ma mamko, kým som ešte Janko… Keď banánový trs opustí násilným spôsobom svoju mať, tá do týždňa utŕži ďalšiu ranu a teda, že príde o polovicu samej seba. Len tak sa do 8 mesiacov obnoví a vyrastie na nej ďalší trs. Tento proces sa obnovuje 7 rokov a potom príde na rad ďalšia rodička banánov. Tieto a ďalšie informácie sme dostali na výlete po severozápadnej časti ostrova, ktorou našu grupu (nemeckých dôchodcov a mňa) nielen bezpečne previezol, ale aj bezchybne anglicky a nemecky poučil bývalý prvoligový futbalista, dnes zamestnanec cestovnej kancelárie. Jediným problémom môže byť citlivý žalúdok, lebo ani miesto vedľa šoféra neurobí z kopca placku.
Ostrov sa vzmáha. Cítite sa tu dobre, lebo miestni obyvatelia vedia, že ste ich významným prínosom. Na ostrove cítiť úctivosť, pokoj, pohodu, čo sa mi zdá, že je typické pre ostrovné krajiny ako také. Nieto sa kam ponáhľať, lebo sa budeme ponáhľať stále dokola. Tak spomaľme a viac si všetko v živote užívajme. A zdvihnime zamračené tváre. Nech nám na ne slniečko, aj keď zubaté, zasvieti pohodou aj v novembri.
Typická krajina Madeirska.
Prechádzky po Funchale významne prispievajú k dobrej fyzickej kondícii.
Tak sme sa predsa len stretli a to nie som ani modelka…
Orchidea. Pôvodom z Himalájí sa tu tak udomácnila, že vyšľachtili až 6-tisíc poddruhov.
Aj nepriazeň pobrežia môže vytvoriť atrakciu (plávanie v lávovom bludisku).
Zvláštny pocit mať pod sebou 580 metrovú šluchtu.
Celá debata | RSS tejto debaty