Čo ma ovplyvnilo k písaniu tohto zamyslenia? Dvaja psi. Tento krát síce nemali viac ako pol metra a nepôsobili ako 5 minút pred večerou, ale boli voľne pustení a bez náhubku a bežali oproti mne. Naopak včera, pri pobyte vo Viedni, som ocenila vyhradené, oplotené miesto pre psov v parku, mimo ktorého som si mohla ľahnúť na pokosenú trávu, obdivovať stovky ružových krov, čítať knihu a cítiť sa dobre. Za celý deň ma rozčúlila iba moja orientačná neschopnosť. Nečudo, že sú Rakúšania najspokojnejší národ v Európe, čo sa služieb a kľudného žitia týka.
Ale poďme radšej k nadpisu. Nemenovaný pán minister po návšteve exotickej, maličkej krajiny, ktorá zvyšuje svoju rozlohu dovozom piesku vyhlásil, že Slovensko by sa mohlo stať druhým Singapurom. Myslel asi ekonomickú silu. Škoda, že zostalo len pri vyhlásení. Ja som mala možnosť túto krajinu navštíviť pre pár rokmi a prvé čo ma ovalilo, bola veľká pečiatka vo vstupných vízach, že za prenos drog má Singapur právomoc odsúdiť ma na smrť. Žiadna prehliadka, žiadny koridor s cvičenými psami, ale ani v mojom batohu nič nezákonného, dokonca ani pôvodne zamýšľaný makový koláč.
Štátik maličký, na veľmi vysokej úrovni. Taká výkladná skriňa. Aj pretekársky okruh F1-ky sa do nej zmestí. Najnovšie Singapurčania zistili, že nemajú kasíno. Asi rozfúkali piesok smer Borneo a zmestili aj to kasíno s titulom najväčšie na svete. Zmieňovať sa o letisku s orchideami, palmami, klaviristom hrajúcim Straussove valčíky a bazénom len pridá na oslnivom dojme, ktorý vo vás krajina už stihla zanechať. Možno je to len dojem turistu a taxikári by vám povedali, že nie je všetko zlato čo sa blyští, ale… ďalší kultúrny šok bola absolútna čistota. Vlastne len 1 (naozaj jeden) papierik pohodený na zemi. Aj za ten mohol majiteľ dostať 200 eurovú pokutu. A keby vypľul žuvačku, to by už hádam mohol byť aj vyhostený z krajiny. Nečudo, veď žuvačka prilepená na senzore počítačovo riadeného metra spôsobila jeho kompletný kolaps. Zákaz na zákaze. A tiež zákaz vstupu áut s výnimkou služieb a taxíkov v priebehu pracovného dňa do mesta.
Ale všetko funguje. Zákazy, a to nielen na papieri, spôsobili, že sa jeho obyvatelia cítia bezpečne, všade je čistota, v metre sa dá z podlahy jesť a každých 10 minút do vozňov pustia príjemnú vôňu. Nad mestom sa nevznáša oblak smogu, lebo aj top manažéri využívajú MHD. Jeden z nich sa pri nás dokonca iniciatívne pristavil, keď videl ako sa trápime s mapou a netváril sa pritom, že mu uniká kšeft storočia… Možno si Singapurčania už zvykli a neriešia dilemu, či papierik odhodiť na zem a niekto ich pri tom uvidí, alebo automaticky vyhľadajú smetný kôš. Ani psie exkrementy netreba prekračovať. Ťažko povedať, či sú tamojší ľudia, či vláda takí uvedomelí, alebo chcú byť naozaj tou výkladnou skriňou sveta. Každopádne tam všetko (okrem jemne dezorientovaných taxikárov) funguje a príležitostí na rozčúlenie štátik veľa neponúka.
Keď túto debatu pri obede v práci otvorím, kolegovia okrem ústupku využívať každodenne vlastné auto tam, kde je súbežne prítomná aj MHD so všetkým súhlasia, avšak nasleduje argument, že vláda má aj dôležitejšie úlohy ako prijímať zákony na pokutovanie odhadzovania cigaretových ohorkov na zem. A tak sme tam kde sme boli. Singapur je synonymom ekonomickej sily. Možno, vlastne nikdy nebude mať Slovensko more, z ktorého urobí najväčší prístav na svete. Chvála Bohu, vyzerá to tak, že ani kasíno. Ťažko povedať či okruh F1. A či predstavených národa, ktorí budú riešiť aj zákony na väčšiu spokojnosť spoločnosti, za to sa treba modliť. Ale Singapur, ten svoj vlastný Singapur, môže v sebe vytvárať každý z nás. Aj mňa táto úvaha stojí myšlienku výsmechu, tak ako to čakám pri obede, keď si nedám poriadne prepálený rezeň, ale zeleninové jedlo. Slušnosť, čestnosť, dodržiavanie pravidiel a nehľadenie si len vlastných záujmov je v našej spoločnosti vec nie bežná, ale môže byť pozitívne nákazlivá. Ako to dodržiavanie zákonov, aj keď nie pod hrozbou prísnej pokuty. Tak si tvorme ten bezpokutový Singapur a raz sa možno dočkáme odmeny, aj keď len formou vnútornej spokojnosti.